Večer v taxíku som zažila príhodu, ktorá ma nadobro vytrhla z mojej sladkej bubliny, kde sa ľudia v mojom okoli správajú príčetne, vrámci noriem a niektorí sú dokonca mimoriadne láskaví a takí, že
. Už dlhšiu dobu zijem vo svete, kde sa ľudia rešpektujú a nenávisť a agresiu vídavam sice hojne, ale výlučne na sociálnych sietiach. V utorok ma tak neočakávane zasiahla aj v reálnom živote. Večer som si objednala taxík na Hlavnú stanicu v Bratislave. Jazdím taxíkom často, takze som očakávala, že to bude ako vždy non-event. Ako som sa len mýlila. Vodič mi láskavo pomohol s mojím obrovským kufrom a hodil poznámku o tom, že som pekná. Myslela som, že sme sa už posunuli od čias, kedy ľudia len tak akoby nič komentujú výzor ludí, ktorých práve stretli, ale dobre. Horšie ma ešte len čakalo. Vodič začal rozoberať minulotýždňové tropické horúčavy a plynule prešiel na teóriu, podľa ktorej sa chystá vyhladenie Slovákov, aby sa uvoľnilo miesto pre tých z juhu, keď im už bude príliš teplo.