Môže láska pominúť len tak, bezo zvyšku,

že sme vlastne milovali cudzieho človeka,

že cudzí človek iba ľahko zavrel knižku,

ja sople do rukáva a stále len nariekať?

.

Môže, lebo láska – hoc je bezbrehá,

rada hádže lano, rada hádže kotvy.

Lásku, ktorá pominie, tú netreba,

nuž a ty, Andrej sa kmotry smrti dotkni.

.

Nefňukaj už nad hrobom svojej lásky!

Šťastný si tam kdesi v Radvani,

ale ja prežijem tvoju smrť, váž si,

že poznal si Lásku, čo nevinných zachráni.

.

.:.

(c) Anton Pižurný

(Najväčšia múza slovenskej ľúbostnej poézie Marína Pischlová, vydatá Gerszová zomrela 22. mája 1899, žila dlhšie o 27 rokov ako Braxatoris Sládkovič.)