Keď som bol celkom malý, mali sme v obývačke veľkú elektrickú pec. Niekedy, keď sme celá rodina pozerali televíziu, rodičia mi na nej dovolili sedieť, hoci sa to nesmelo. Museli mi ale dať pod seba hrubú deku. Na tej peci s hnedými keramickými obkladačkami sa mi začali neovládateľne zatvárať oči.
Ale moje zaspávanie bolo vždy hotovým rituálom.
Najskôr ma okúpali vo veľkej vani, v ktorej samozrejme nesmela chýbať žltá kačička a modrá ponorka, ktorými sa dala striekať voda a samozrejme vždy si to odniesla celá kúpeľňa. Potom ma zabalili do veľkého uteráka, vyšúchali, položili ma na moju posteľ a potom to prišlo!
Môj paplón už totiž medzitým dali zohriať na tú elektrickú pec do obývačky. Keď ma potom takým teplučkým paplónom zakryli, cítil som sa ako v rozprávke.
A potom mama povedala to jej zaklínadlo pri tom, ako ma kládla do voňavučkej postele. Keď som ho počul, okamžite sa mi zatvárali oči, takú malo moc. Znelo “Bambalác”…
