Číry srdcový infarkt
1. decembra 2021,
pizurny2,
Nezaradené
Písal sa rok 1979. Osud ma zavial do Žiliny, v ktorej som navštevoval (vskutku priliehavý výraz) triedu 3.D. tamojšieho Gymnázia na Veľkej Okružnej pri Jazykovej škole a cintorínoch (a krčme Márnica). Čo – to som už o tejto škole vedel zo škandalózneho románu „Rozpamätávanie“ od spisovateľa Jána Lenča, ktorý bol na ňom profesorom, ale potom musel byť „odídený“ a pracoval ako riaditeľ neďalekého kina Úsvit (Úsmev).
Už môj vstup do triedy bol zaujímavý. Keďže som bol veľkým fanúšikom rockovej skupiny Queen, nosil som dlhé vlasy, Lewisky a dokonca som si narovno ostrihal nechty na rukách a nalakoval som si ich načierno, ako to mal môj idol Freddie Mercury na obale ich tretieho albumu „Sheer hearth attack“.
Keď ma spoza katedry zočil obávaný súdruh profesor matematiky Frimel, skoro zo mňa dostal „Číry srdcový infarkt“, vypadli mu oči z jamôk a hneď som sa zaradil medzi jeho „obľúbených“.
.:.
Do fyzikálnej a matematickej učebne chodili na striedačku všetky triedy gymnázia. Boli v nej drevené lavice a keďže fyzika (ani Občianska náuka – tu nás neprestajne mučil profesor Paulíny s Poučením z krízového vývoja strany po XIII. zjazde) nepatrila medzi moje obľúbené predmety, z nudy som do jednej lavice postupne napísal názvy všetkých prvých albumov Queenu aj s ich pesničkami, ktoré som vedel naspamäť, hoci v tom čase to bolo dosť unikátne, keďže ešte nebol internet, nejestvoval Youtube a boli sme na „zlej strane Železnej opony“. Stal som sa tak vlastne jedným z prvých grafiťákov v socialistickom Československu.
Keď bola lavica už patrične mnou popísaná, niekto pod tie moje nápisy Queenov napísal: Kto si?
Bola to dosť nerozumná otázka, pretože tým by som sa priznal k devastácii lavice.
Keďže z tohto gymnázia pochádza aj viacero skvelých ľudí a muzikantov, po 45 rokoch toto teda dávam verejne na známosť: – Bol som to ja.
.:.
(c) Anton Pižurný
Postscriptum: Film Bohemian Rhapsody o skupine Queen som videl v kine v premiére. No neviem, nejdem sa pozastavovať nad faktickými chybami (pesničku z albumu Jazz vo filme dali o dva roky skôr, než bola nakrútená, etc…), ale takto mysticko – infantilne stvárneného Freddieho, na ktorom boli dominantné skôr jeho veľké zuby a sexuálna orientácia, to naozaj nemusím…
