Kráčal som za ňou

vlhnúcim chodníkom

a jej boky tak nádherne

opisovali nekonečno,

až som sa potkol

o Večnosť.

Vypadlo zo mňa

trepotajúce sa srdce,

zodvihol som ho

v sýtom vzduchu

a zabalil do duše.

Oblohou zasvišťala

strieborná gilotína blesku

a odťala hlavu

spomienkam na budú/cnosť.

.:.

© Anton Pižurný