Hlboký ponor do histórie je artézska studňa v ľudskej pamäti. Čím hlbšie zájdeme, tým väčšie poklady môžeme objaviť. Ale to, čo ukrýva zem pod našimi nohami omnoho dlhšie, ako sa tu my potkýňame o jej hrboľatú tvár, má často oveľa väčšiu cenu, ako hocijaké naše plahočenie sa po statkoch tu.
Hrad Krásna Hôrka tiež dostal svoje meno zaslúžene. Život je krásny, ale aj krutý. Krása však nie je nikoho majetkom, krása je nad všetkým. Naša minulosť má svoje korene, ktoré sa raz stanú našou korunou. Ale niekedy aj korunou tŕňovou. Krutosť je vlastná tým, ktorí nespoznali silu lásky.
Jedna z povestí o vzniku Krásnej Hôrky je aj o hradnom pánovi Františkovi Bebekovi i o jeho bratovi, gemerskom županovi Imrichovi. V literatúre sa označujú ako „lúpežní rytieri“, ktorí zhadzovali zvony z veží kostolov a odlievali z nich delá a razili falošné mince.
Nuž, história má svoje tajomstvá a svoje vlastné dôvody, prečo bolo tak a nie onak, ale to sa my, ich ďalekí potomkovia už asi nikdy nedozvieme. Môžeme spolu s nimi iba prežívať dobrodružstvo plynutia času, ktorý kladie na naše hlavy koruny. Je na nás, ktoré a aké.
Po znárodnení majetku Andrássyovcov sa uvažovalo o rôznom využití hradu Krásna Hôrka, s čím súviseli aj úvahy o jeho prebudovaní a prispôsobení novým ideologickým požiadavkám.
V 60. rokoch minulého storočia tak začala rozsiahla pamiatková obnova, ktorej cieľom bolo z renesančnej pevnosti s príjemným vidieckym charakterom a jemnými romantickými zásahmi urobiť stredoveký obranný hrad.
Podobne ako architektúru, aj expozície hradu poznačil režim popierajúci dejiny šľachty. Obnova bola ukončená v roku 1989 sprístupnením tzv. horného hradu. To, čo však nové expozície ponúkali nesúviselo ani s Krásnou Hôrkou a len veľmi povrchne s Andrássyovcami a urobilo to chaos medzi pôvodnými uzavretými zbierkovými celkami z hradu a kaštieľa Betliar.
V 60. rokoch boli násilne reinštalované miestnosti Františkinho múzea a rovnako aj pôvodné Andrássyovské múzeum utrpelo zásahmi v podobe odstraňovania zbierok a ich ”deponovaním“ či úplným zničením.
Mnohé z tých predmetov, ktoré na Krásnu Hôrku nepatrili sa na hrad dostali v 80. rokoch, v presvedčení diletantského vedenia múzea, že militárie patria k fortifikácii a honosnejší nábytok ku kaštieľu.
Tým sa takmer nenávratne roztrieštili zbierky budované celými generáciami rodu. Zničené boli aj nádvoria a ich pôvodný systém záhrad a odvodnenia. Nevhodná vápencová dlažba z 80. rokov bola v roku 2005 nahradená ešte nevhodnejšou dlažbou, ktorá ani esteticky a ani funkčne nespĺňa kritériá kladené na krytiny v pamiatkach.
Požiar v roku 2012 možno považovať za koniec éry expozícií z čias socializmu. Stovky predmetov sa až po tomto nešťastí dostali von z depozitárov, kde boli desaťročia ukryté pred odbornou i laickou verejnosťou.
.:.
Múzeum Betliar
foto .a.a.
