V Ý L E T
(Nenávisť)
Boli sme v krásnu slnečnú sobotu na výlete k rodine a na obed dolu na juh, z Bratislavy do Dunajskej Stredy.
Regiojetom.
Meškal skoro pol hodiny, pritom je vypravovaný z Bratislavy. Nakoniec prišla tá akási, stará ošumelá verzia, dva vagóny… Prevelice šarmantná sprievodkyňa, ani hlásenie nič, že ospravedlnenie, alebo vysvetlenie. Narvané do posledného miesta. Žiadna klíma. Hm. Ani Regiojet už nie je čo býval…
Na spiatočnej ceste znova Regiojetom tá istá súprava, stále bolo teplo, klíma nič. Párkrát som sa napil, aj som si stihol na chvíľu stiahnuť rúško, keď sa mi zle dýchalo a zarosil som si okuliare a nič som nevidel.
Odrazu ku mne asi z dvoch metrov priskočil muž v stredných rokoch s rúškom až po oči a nenávistne mi zblízka zasyčal do tváre:
– Pane, to rúško nosíte kvôli nám! Videl som vás, už štyrikrát ste si ho stiahli!
Ostal som ako obarený. Natiahol som si rúško spod nosa k očiam, ako to mal on a pozeral som sa von oknom. Takže ten pán asi nemá nič lepšie na práci, len sledovať, kto si koľkokrát stiahne rúško. 4 X som takto zneužil disciplínu!
Jeho agresívne správanie ma vykoľajilo. Keby ten pán prišiel slušne ku mne a upozornil ma, že by som si mal rúško správne nasadiť, zahanbil by som sa a ešte by som sa aj ospravedlnil.
Akcia vyvoláva reakciu. Keď ten pán totiž o pár staníc vystupoval, uvedomil som si, že aj sa na neho pozerám … s určitou nenávisťou… 🙁
.:.